• Denisa Eckmannova

Zmeniť sa neznamená stať sa niekým iným

Zmena so sebou prináša vždy niečo nové, nepoznané a niekedy máme zo zmien strach. Skôr ako sa odhodláme opustiť tzv. komfortnú zónu a otvoríme sa novým možnostiam, brzdia nás obavy, či zmenu zvládneme.


Vieme, že ak niesme spokojní v doterajšom živote, je zmena potrebná, pretože po starom to už nefunguje. No urobiť krok do neznáma, kde nevieme predvídať čo bude a ako bude, si vyžaduje dôveru, v seba aj v život sám. Môcť pustiť kontrolu a nechať život v plynutí priniesť nové situácie, príležitosti, skúsenosti.


Ako teda vybudovať v sebe dôveru, ktorá otvorí dvere odvahe vykročiť vpred s ľahkosťou?


Človek si povie "musím sa zmeniť". Paradoxne táto snaha chcieť od seba byť niekým iným ako doteraz vytvorí ešte väčšie zacyklenie alebo dokonca niekedy stagnáciu, zablokovanie sa voči akýmkoľvek zmenám - či už u seba alebo v živote. Zablokovanie je ochranou pred niečím, čo predstavuje nebezpečie. Čo však zmenu robí nebezpečnou? Práve samotná predstava, že musíme byť niekým iným a že teraz všetko budeme musieť robiť inak, čo to je to nové a ako si s tým po novom poradíme, ako to zvládneme.

Tieto obavy vedia zastaviť odvahu spraviť krok vpred a želaný výsledok sa zdá byť teda príliš vzdialený alebo nemožný.


Čo ak však zistíme, že sa vôbec meniť nemusíme, že zmenou je niečo úplne iné ?


Akákoľvek snaha zmeniť sa je na určitej úrovni neprijímanie seba, odmietanie niektorej z častí seba. Nespokojnosť so sebou vytvára tlak na seba, chcenie byť niekým iným, pretože niekde v hĺbke je presvedčenie, že to aká/ý som, niesom v poriadku. Preto človek, ktorý aj hľadá cesty k lepšiemu životu - číta, vzdeláva sa v oblasti osobnostného rozvoja, rozširuje si obzory, nenachádza vyrovnanosť, spokojnosť, radosť , lásku , hojnosť alebo naplnenie inej túžby, ktorú v živote má.


Nájdením a uzdravením tých častí seba, ktoré sme neprijímali alebo odmietali, sa navraciame späť k sebe, k svojej podstate. Spoznávaním toho, čo v nás vyvoláva pocity, reakcie a konanie, ktoré ná nerobí šťastnými a naplnenými, máme možnosť objaviť, čo v skutočnosti je s nami v súlade, kto sme vo svojej podstate a teda aj čo a ako potrebujeme.


Toto poznanie nás privedie k nám samotným - čiže k človeku , ktorým sme vždy boli, no cez ten závoj bolestí, zranení, strachov...sme ho nevideli a nepoznali.


A komu skôr dôverujeme? Človeku, ktorého poznáme alebo niekomu, kto je pre nás cudzí?


Rovnako ako s druhými ľuďmi, je to i s nami samotnými. Kľúčom k dôvere v seba aj k odvahe otvoriť sa životu s ľahkosťou, je preto poznanie seba a návrat k sebe. Na to, aby sme mohli pre seba byť tým najbližším človekom, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, ktorému môžeme dôverovať vždy v každej situácii, za každých okolností aj vtedy ak ich nevieme predvídať. Môžu tak do nášho života prichádzať zmeny, po ktorých sme vždy túžili, pretože máme už odvahu otvoriť sa im.


Zmena seba preto znamená spoznať seba . Tým ako objavujeme seba , zisťujeme čo potrebujeme, čo je s nami v súlade , vieme vypočuť svoj vnútorný hlas a vedenie, tým sa prirodzene mení i náš spôsob života. No nie preto, lebo sme stali niekým iným, ale preto, lebo sme sa spojili so sebou a žijeme seba. Naše vnútro vždy vie čo spraviť, kam ísť , s kým byť, čo mu robí radosť, čo ho teší, čo potrebuje, preto prepojenie vnútorného sveta s vonkajším svetom je zmenou, ktorá je plná života , ktorý sme vždy chceli.







42 views0 comments
  • b-facebook