Čítate veľa motivačných kníh, zbierate informácie a vedomosti, pracujete na sebe spôsobom, že sa snažíte uplatňovať rady a tipy v praxi, no stále sa nepríjemné udalosti opakujú?
Možno to už niekedy až vzdávate s tým, že to nefunguje, alebo ak tak, len dočasne.
Skutočnosť je taká, že to funguje, len na to, aby výsledok mohol byť viditeľný, je dôležité uvoľniť bokádu v hĺbke, v koreňoch príčiny vzniku terajšej situácie.
Z vlastnej skúsenosti, rovnako ako aj z práce s ľuďmi vnímam, že sa veci citeľne pohli tým správnym smerom vždy potom, ako sa podarilo spojiť sa s vnútorným dieťaťom vo vnútri.
Niektorí už o ňom počuli, pre niektorých je to niečo nové. No žije v každom z nás, či už o tom vieme alebo nie.
Prvé stretnutia s ním bývajú niekedy rozpačité. Kontakt môže byť zvláštny, divný, nieje mu čo povedať , s otázkou " to mu mám niečo hovoriť? A čo mu mám povedať ? " alebo je plný ľútosti a utišovania. V lepšom prípade je stretnutie radostné s pocitom spolupatričnosti, to však v prvých fázach je skôr ojedinelé.
Bez toho aby sme si to uvedomovali, je to presne ten spôsob, akým k nám (ne)prehovárali rodičia. My sa v dospelosti stávame rodičmi svojmu vnútornému dieťaťu a kým nezačneme hĺbať v modeloch, aké sme prevzali, máme k svojmu vnútornému dieťaťu - čiže k sebe - úplne rovnaký spôsob správania, ako ho mali rodičia k nám.
Sú určite aj takí, ktorí vyrástli v láske, pozornosti a plnej fyzickej, psychickej aj emočnej prítomnosti oboch rodičov, no z mojej skúsenosti je to skôr výnimočné.
Mohli sa diať rôzne formy emočnej neprítomnosti, psychickej oddelenosti a citovej vzdialenosti, odcudzenia, predovšetkým medzi partnermi - rodičmi, čo sa naďalej prenášalo do výchovy. Otcovia zvykli byť pod tlakom zo zodpovednosti, mamy uviazli v snahách o dokonalú mamu, manželku, gazdinú.
Prvým nápomocným krokom k liečeniu emočných zranení, ktoré vyplývali z pocitov nedostatku pozornosti, lásky alebo prijatia, je stretnutie s vnútorným dieťaťom.
Ak výchova bola kritická, pomôže naučiť sa ako ho pochváliť a vyjadriť mu uznanie. To prinesie úľavu pri úzkostných strachoch z kritiky a odsúdenia za každú chybu alebo nedokonalosť.
Ak mali rodičia veľa starostí alebo ak povinnosti a práca boli na prvom mieste, prípadne sa z rôznych dôvodov nemohli dostatočne venovať dieťaťu tak, ako to potrebovalo, v dospelosti nastáva problém v rozpoznávaní a napĺňaní vnútorných potrieb. To zvykne viesť k rôznym syndrómom vyhorenia, vyčerpanosti, k zdravotným problémom a k celkovej vnútornej nespokojnosti. V takomto prípade pomôže naučiť sa ako počuť a vnímať jeho potreby a obnoviť dôveru v to, že je hodné toho, aby bolo milované. Že si lásku a pozornosť zaslúži.
Ak v rodine bolo veľa hádok, rozvod alebo iným spôsobom bolo narúšané bezpečné prostredie domova, dochádzalo k uzatváraniu sa do seba. To viedlo k tomu, že mohlo začať robiť problém vyjadrovať pocity, potreby alebo celkovo komunikovať s druhými. Tu pomôže obnoviť komunikáciu a naučiť sa ako sa cítiť bezpečne pri vyjadrovaní seba aj medzi inými ľuďmi.
Ak dieťa bolo videné len vtedy, ak niečo dokázalo, v dospelosti má človek tendenciu hnať sa stále vpred za dosahovaním cieľov, v snahe o dokonalosť a tak dokázať sebe aj druhým, že je hodný uznania, že za niečo stojí. V takomto prípade pomôže naučiť sa ako sa uvoľniť zo strachu zo zlyhania a neustáleho strehu a nutkania mať všetko pod kontrolou. To prinesie úľavu aj do strachov z nedocenenia.
Je nespočetné množstvo príbehov a každý má svoje špecifiká.
Všetky zraňujúce situácie, ako aj situácie, ktoré nás nahnevajú, dotknú sa nás, rozladia, rozosmutnia sú v skutočnosti presne práve tie zranenia, ktoré si pýtajú pozornosť byť videné, aby mohli byť uzdravené. Preto sa situácie opakujú. Ak im venujeme pozornosť, môžu sa uvoľniť a prestávajú sa opakovať.
Čím viac zatvárame oči pred tým čo sa deje a zamätáme pod koberček v snahe nevenovať pozornosť tomu nepríjemnému, potlačiť to, vytesniť to, tým viac sa to hlási o slovo a vždy o niečo intenzívnejšie.
Liečenie vnútorného dieťaťa je osvedčený spôsob ako sa vymotať z bludných kruhov opakujúcich sa modelov nepríjemných pocitov.
Je možné túto terapiu absolvovať samostatne, ale aj ako súčasť regresnej terapie na obdobie detstva. Ak je potrebné porozumieť nejakej zaťažujúcej situácii z detstva, je vhodná regresná terapia a liečenie vnútorného dieťaťa bude zahrnuté vrámci tejto terapie.
Výsledky sú v každodennom živote viditeľné veľmi rýchlo a sú pekné a príjemné.
