• Denisa Eckmannova

Čo je rovnováha vo vzťahu ?

Je dávanie najdôležitejšie?

Vždy nám bolo hovorené, že sa má dávať. Vždy sme boli vedení k tomu, aby sme dávali, že dávať je to správne. Treba dávať, dávať druhým, to, čo nám chýba, dávať aj z mála, robiť dobré skutky, pomáhať a dávať.


A ja s tým súhlasím. No nikto nepovedal, že je treba vedieť aj PRIJÍMAŤ.


Skúste niekomu dať darček s radosťou od srdca a obdarovaný vám povie, že ste si nemali robiť starosti, nemali ste to kupovať, míňať peniaze a podobne. Máte potešenie z dávania pri takom človeku?


Najväčšia choroba je zatvorené srdce

Zatvorené srdce plné strachu nevie prijímať. Chce dávať, chce dávať lásku, no ak je zatvorené, núti sa do toho, čo mu nejde prirodzene. Chce cítiť, chce milovať, chce dávať a tak sa snaží. No snaží sa nie preto, že to ide samo - ale pre to, že nechce druhých stratiť, pretože chce byť dobré, ocenené, prijaté, milované...


Viem to, pretože som to zažila. Dnes o tom píšem, pretože pohľad do minulosti je plný jasnosti, pochopenia, otvorenosti a zmyslu všetkého čo predtým bolo nejasné, plné obvinení a vzájomného ubližovania. Dnes vidím, cítim a každou bunkou svojho tela vnímam ten rozdiel medzi tým, kým som bola vtedy a kým som dnes.


Prežila som si to tiež

Mala som srdce zatvorené. Snažila som sa milovať, no vo vnútri ma vždy nahlodávali myšlienky, že tomu niečo chýba. Chýbal tomu cit. Chýbalo tomu niečo....také to...keď vieme, že toto je to, čomu hovoríme svoje áno. Chýbalo tomu cítenie.


Zatvorené srdce necíti. Nevie cítiť. Tak naozaj, skutočne, pravdivo. Vie samo seba presviedčať, že cíti, vie rozmýšľať nad tým čo má urobiť a ako to má urobiť, aby to vyzeralo že cíti, ľúbi... aby sa mu láska, ktorú tak potrebuje, dostávala späť. Vie samo seba balamutiť, že to čo robí, je láska. No niekde vo vnútri vie, že klame samo seba a druhého tiež. Pre vrstvy nánosov strachu, bolesti, sklamaní, odmietnutí si okolo seba vystavalo také hradby, že to na lásku vie len hrať. Nie však skutočne cítiť , ani si ju k sebe pustiť.


Nevie, aké to je cítiť. Nepozná to. Nevie, čo má cítiť, ak naozaj cíti a nevie rozpoznať, či to, čo sa mu dostáva späť je láska alebo tiež len nejaká forma snahy alebo hry na lásku.


Neverí, že by mohli byť city niekoho druhého skutočné. Zavreté srdce nevie pravdivo a skutočne dávať ani prijímať. Bojí sa a pochybuje o každom prejave lásky, city druhých a svoje tiež považuje za závislosť, slabosť zmiešanú s ľútosťou. Cez tie obranné múry, masky toľké roky budované ako ochrana pred bolesťou, zranením a sklamaním neprejde nič. Dnu ani von.


Uzavretosťou ubližujeme. Sebe aj druhým. Nevážime si , že niekto s nami chce byť, nedôverujeme, že to môže myslieť vážne. Nemáme čas na tých, ktorí za to naozaj stoja a ktorí o nás stoja. Nevidíme cez všetky tie clony, na čom naozaj záleží. Opovrhujeme emóciami druhých, vidíme len tie svoje, znevažujeme ich a hráme hry. Blízkosť nás obmedzuje, prednejšie nám je všetko ostatné. Dávame si masky, aby sme pôsobili tak, ako by sme chceli byť videní - zo strachu, že naše pravé JA by nebolo prijaté. Sme necitliví k sebe aj k druhým.


Dnes už to viem, dnes už to vidím. Zo všetkých uhlov. Viem, že aj takáto som bola. BOLA. Som vďačná za to, že môžem napísať minulý čas.


Keď na to neprídeme sami, príde nás to niekto naučiť

Som vďačná JEMU. Viem, že prišiel do môjho života pomôcť mi. Ublížiť mi, zraniť ma na tej najhlbšej úrovni, aby som sa rozpadla na kusy. Aby som sa rozbila tak, že jediná možnosť bude prekopať všetko od základov. Rozbiť masky, ochrany, hradby, uzavretie, potlačenie seba...aby som sa dostala k sebe. K jadru, k svojej esencii. K tej božskej podstate, k svetlu, ktoré vo svojom vnútri nesiem a ktoré túži žiariť, milovať a byť milované. Spoznať chuť života, žiť, cítiť seba, druhých, radosť, vášeň...žiť naplno.


Píšem za seba, no učenie je vždy obojstranné a dnes už viem, že on prešiel tým istým.

Dokončené, vyrovnané, vyčistené, pochopené, odpustené. Odpustené aj sebe samej. Už i sebe samej. Vzájomne oslobodené na oboch stranách. S úprimným prianím toho najlepšieho jeden druhému. Vytrpeli sme si svoje, ale bolesti už stačilo. Zmenili sme čo sme zmeniť v sebe mali, pochopili sme čo sme pochopiť mali. Zaslúžime si obaja lásku, šťastie, naplnenie. Každý vo svojom vlastnom živote.


Dary karmického vzťahu a odvahy stretnúť sa so svojimi tieňmi

Je čas na nový list. Na čistotu, pravdivosť, autenticitu, svetlo, lásku. Pretože už cítim. Prebudená je moja duša, myseľ aj telo. Žiarim. Som tu. Otvorená a zraniteľná. Bez hradieb okolo môjho srdca. No pritom v bezpečí. Našla som seba. Viem kto som. Dôverujem si. Stojím pri sebe.


Dávam aj PRIJÍMAM. Viem, že ak chcem dávať, musím najprv mať z čoho. Inak by som čerpala z rezerv a to je deštrukčné. Viem naplniť svoje zdroje, vyživiť sa a dávať zo seba to najlepšie. A viem prijímať, keď sa mi navracia láska späť . Láska má mnoho podôb a zďaleka nemyslím len partnerskú. Naučila som sa, ako je dôležité rozpoznať, či tí , ktorých chcem mať nablízku, vedia dávať tiež rovnako a prijímať s otvoreným srdcom. Vnímam vyváženosť, na ktorej záleží.


Otvorené srdce, ktoré vie prijímať aj dávať v partnerstve

V mužsko - ženskom citáto-vtipe sa hovorí : čo žene dáš, to ti znásobí, urobí ti z toho niečo viac.

Daj jej dom, ona ti z neho urobí domov.

Daj jej spermie, ona ti dá dieťa.

Daj jej úsmev ,ona ti dá srdce.

Daj jej potraviny, ona ti dá jedlo.

Daj jej lajno a ona ti dá kopu hnoja. :-)


Je to tak. Avšak...naučiť sa aj prijímať potrebujú obaja. V tomto citáte sa píše o tom , že muž dáva a žena znásobuje - takže dáva aj ona.


No kde je prijímanie na zachovanie rovnováhy ? Ak budú obaja len dávať, skĺznu do toho, že si obaja budú myslieť, že ten druhý si neváži, čo dáva, čo robí, čo prináša.

Dávanie bez prijímania vedie k trápeniu, pocitom neprijatia, odmietnutia, nepotrebnosti, bezcennosti...


Muž, ktorý dáva sa potrebuje vedieť otvoriť tomu, čo sa mu od ženy vráti späť. Takže sa potrebuje naučiť prijímať.

A žena sa potrebuje od muža najprv naučiť prijať to, čo jej muž dáva, aby jej to vôbec dať mohol.


Žena potrebuje byť otvorená, aby vedela prijať dary muža. Aby vedela rozpoznať jeho dary, aby ich vedela vnímať ako dary, nie ako samozrejmosť. Jeho prítomnosť, pozornosť, čas, energiu, peniaze, činy, rozhodnosť, jasnosť, smerovanie...


A muž potrebuje byť otvorený, aby vedel prijať všetko, čo sa mu znásobené vráti. Hĺbka citov, vášeň, starostlivosť, blízkosť, múdrosť, ktorou sa vie nechať viesť k jeho najväčšiemu potenciálu, teplo, domov...


O tom sa dá napísať celý ďalší blog, ale to zase niekedy nabudúce :-).












48 views0 comments
  • b-facebook